Blog s Uniforákmi II. – Jakub Fedorík

Milí Uniforáci,

prinášame Vám nový rozhovor, tentokrát s Jakubom Fedoríkom, ktorý sa k nám do Unifora prihlásil presne pred jedným rokom. Jakub je doktorandom na „Univerzità di Pavia“ a venuje sa tam štúdiu štrukturálnej geológií. Predtým ako Jakub prišiel do Talianska, študoval na univerzite „Paul Sabatier“ vo Francúzsku. Jeho zaujímavý študentský život a zanietenie pre jeho odbor nás zaujalo natoľko, že sme sa ho rozhodli málo vyspovedať, aby sme ho lepšie spoznali, a aby sa s nami podelil o jeho dobré aj zlé skúsenosti pri štúdiu vo Francúzsku i v Taliansku a vysvetlil nám na čom práve pracuje.
Toulouse_Paul-Sabatier-University

Jakub, ty si študoval vo Francúzsku na Univerzite Paul Sabatier. Prečo si si vybral na štúdium práve Francúzsko ?

“Mám o tri roky staršiu sestru, ktorá odišla študovať do Francúzska hneď po skončení gymnázia v Košiciach. Videl som, že sa jej tam páči a vedel som, že to je dobrá skúsenosť do profesionálneho, ale aj osobného života. Povedal som si, prečo neskúsiť to isté.”

Ako by si ohodnotil kvalitu prednášok, prípravu profesorov a celkovo štúdium na Univerzite „Paul Sabatier“ v Toulouse vo Francúzsku?

“To je dosť ťažká otázka, predsa len ma učilo niekoľko desiatok profesorov, no skúsim priblížiť ich prístup na jednom príklade. Na začiatku, som mal vcelku problémy so zvládaním semestrov. Mali sme tam ale doučovania, ktoré viedli sami Profesori. Pamätám si jedno, na ktoré som dorazil len ja a Profesor. Celé dve hodiny pri mne sedel a doučil ma všetko od základov. Po takomto doučovaní, som pochopiteľne už nemal problém na jeho hodinách. Tak isto sa mi páčilo ich hodnotenie. Tu v Taliansku je maximálny počet 110/110. Vo Francúzsku to bolo 20/20. No ak Vám nejaký Profesor dá 20/20 znamená to, že sa on od Vás niečomu priučil a to sa nestáva každý deň. Tí najlepší študenti mali priemer okolo 15/20. Semestre sú celkom krátke, no veľmi intenzívne. Ak zvládnete semester bez opravných termínov, leto Vám môže začať už v apríli.”

Na tejto menovanej univerzite si skončil bakalárske štúdium a potom si pokračoval a dokončil si dvojročný master v geológií prírodných zdrojoch. Dnes si na doktorandskom štúdiu a venuješ sa štrukturálnej geológií. Fascinoval ťa tento odbor ešte predtým ako si ho začal študovať, alebo si k nemu nadobudol vzťah práve vďaka tvojmu štúdiu?

“Moje PhD by som nemohol začať bez skúseností, ktoré som získal počas mastra. Vedel som, do čoho idem. Tri roky sú krátka doba na poriadny výskum a nie je tam veľa času na nejaké doučovanie základov. Každý študent, ktorý chce ísť na PhD musí už so sebou priniesť nejakú vlastnú batožinu vedomostí. V mojom prípade rozhodlo, že som svoju diplomovku urobil v jednom z najväčších vedeckých centier ropného priemyslu na svete (TOTAL – CSTJF v Pau), už nejaký ten rok som pracoval so softwarom, ktorý využívajú štrukturálni geológovia a pomohla mi aj dobrá angličtina.”

Logo_Univerzita-di-Pavia

Zaujímalo by nás, ako si sa dostal na doktorandské štúdium do Talianska na „Università di Pavia“. Vieme, že hovoríš plynule anglicky a francúzsky, tak potom ako je možné, že si si vybral štúdium v Taliansku? Čo ťa k tomu priviedlo?

“V prvom rade ma zaujala téma daného PhD. Fascinuje ma práca v 3D priestore a to je úplný základ štrukturálnej geológie. Po jazykovej stránke, nebol žiaden problém v tom, že neovládam taliančinu. Všetky prednášky od PhD študentov musia byť na Univerzite v Pávii v angličtine, tak isto aj ich vedecké články. Pochopiteľne život bez taliančiny mimo školy je ťažší, ale Taliani sú v tomto super a vôbec sa neštítia konverzácií v inom jazyku.”

Spĺňa „Università di Pavia“ tvoje očakávania? Odporučil by si celkovo aj iným budúcim študentom výber tejto vysokej školy?

“Zatiaľ som neasistoval na žiadnych prednáškach tunajších profesorov, takže ich hodnotiť nemôžem. Vzhľadom na doktorandské štúdium, odporúčam budúcim študentom, aby si poriadne vybrali tému na ktorej chcú pracovať a tak isto s kým na nej chcú, majú pracovať. Našťastie nehovorím z vlastnej skúsenosti, no nie každá téma sadne každému a potom môžu byť tri roky veľmi komplikované.”

Na „Università di Pavia“ teda momentálne študuješ štrukturálnu geológiu. Na akom projekte, alebo výskume práve pracuješ? Sú tvoje vedomosti, ktoré si nadobudol popri štúdiu, dostatočné na tento typ výskumu, alebo výskum na ktorom pracuješ si vyžaduje vlastné rozmanité poznatky?

“Ako som spomínal moja skúsenosť v TOTALe mi dala veľa. Okrem terénu v Španielsku som veľa času strávil aj nad interpretáciou seizmických obrazov pobrežia Austrálie. V skratke sa jedná o obrázky podobné ultrazvuku, no ja sa nepozerám niekomu do brucha, ale niekoľko kilometrov pod zemský povrch. Na základe mojej interpretácie sa snažím pochopiť regionálnu tektoniku. Cieľom môjho projektu je konečne pochopiť, aká je tektonika v Sicílskom kanáli, kedže je to tam naozaj pestré.”

Tektonika v Sicílskom kanáli. Naozaj veľmi zaujímavá téma. Ako si sa dostal práve k tejto veľmi konkrétnej téme? Vyžaduje si táto téma aj štúdium povedzme v „ teréne“ na mieste? Mohol by si nám v krátkosti porozprávať niečo zaujímavé o tomto projekte?

“Komplikovaná a zatiaľ nepochopená geológia v Sicílskom kanáli bola príčinou ničivého zemetrasenia v oblasti Belice. Dané zemetrasenie v roku 1968 spôsobilo smrť niekoľkým stovkám obyvateľov a zo zničených obydlí vyhnala vyše 100 000 obyvateľov. Cieľom môjho PhD je pochopiť ako k danému zemetraseniu došlo. Na základe môjho výskumu môže Talianska vláda podniknúť nejaké kroky, ktoré by zabránili podobnému nešťastiu.
Veľkú zásluhu na výbere konkrétnej témy má moja minulosť v ropnom priemysle, kedže metodika práce štrukturálnych geológov v ropnom priemysle a aktívnej tektoniky (zemetrasenia) nie je tak odlišná, aj keď cieľom ich výskumu sú dve rozdielne veci.
O tom svedčí aj aktuálna spolupráca s talianskou ropnou spoločnosťou ENI, ktorá mi dáva k dispozícii jej vlastné dáta. Tie boli pochopiteľne vytvorené za účelom ropného prieskumu, no bez nich by som toho veľa o aktívnej tektonike nemohol povedať. Práca v teréne je tiež veľmi dôležitá, no štrukturálni geológovia z Univerzity v Palerme, nedávno odviedli úctyhodnú prácu, takže ja do terénu neplánujem ísť. Na mne ostáva geológia pod zemským povrchom v Sicílii, alebo v Sicílskom kanáli.”

Vedel by si nám povedať či vidíš nejaký rozdiel medzi univerzitami v Taliansku a vo Francúzsku? Akoby si ich navzájom porovnal? Ako sa cítíš na Univerzite v Pávií a ako sa ti páči pobyt v Taliansku?

“Rád by som porovnal prácu spojenú s diplomovkou. Vo Francúzsku som prvý semester posledného ročníka strávil na Univerzite, bol to asi naj-intenzívnejší semester vôbec, týždenne sme strávili na prednáškach, alebo cvičeniach aj 35 hodín. Druhý semester je tvorený zo stáže, na základe ktorej píšete aj svoju diplomovú prácu. Danú stáž si musíte nájsť sám počas prvého semestra, čo je podľa mňa dobrá skúsenosť, lebo už musíte začať rozmýšľať ako sa predať na pracovnom trhu. Ale každá stáž, ktorá je dlhšia ako 6 týždňov je zo zákona platená, čiže zamestnávatelia Vám len tak nepovedia áno. A kedže je platená, tak v nej makáte ako v normálnej práci, na nič iné nemáte čas. V Taliansku som minulý rok koordinoval jedného master študenta počas jeho diplomovej práce. Kedže tu počas obdobia výskumu spojeného s diplomovkou majú študenti aj záverečné skúškové obdobie, pochopiteľne nemôžu venovať všetok svoj čas diplomovke. To mi trošku vadilo, kedže som nevedel, koľko môžem dať práce danému študentovi a koľko od neho mám očakávať. V tomto je francúzsky systém určite lepší.”

“Na Univerzite v Pávii sa mi páči moja voľnosť. Moji profesori mi nebránia ak mám chuť ísť na nejakú dobu do zahraničia a taktiež si už vlastne aj sám udávam smer výskumu. Nenútia ma do niečoho na čom nerád pracujem, alebo mi to nepríde zaujímavé. Celkovo sa mi v Taliansku páči, milí ľudia, dobré jedlo a veľa slnka, no dlhší život v Pávii by som si nedokázal predstaviť, je tu neúnosne veľa komárov.”

Doktorandské štúdium častokrát umožňuje pohyb aj na iných Univerzitách vo svete. Vycestoval si, alebo aj ty máš v pláne navštíviť počas tvojho doktorandského štúdia v Taliansku aj inú Univerzitu?

“Áno, žiaden doktorand určite nestrávi celé štúdium na jednej Univerzite. My sme nútení absolvovať niekoľko krátkych kurzov aj na iných Univerzitách, no zväčša sa nejedná o viac ako niekoľko dní. Na druhej strane sa rád inšpirujem kariérou už úspešných geológov. Takto som zistil, že musím spraviť aj niečo nad rámec a odísť niekam. Bohužiaľ fond, ktorý mám na výskum, by nestačil na dlhší pobyt v zahraničí, no existujú rôzne iné granty. Jeden priamo z mojej Univerzity poskytoval financie pre PhD študentov, ktorí by radi odišli na nejakú dobu do “Massachusetts” v USA. Na “University of Massachusetts” pôsobí jedna profesorka, o ktorej som vedel už dlhšiu dobu. Jej výskum bol veľmi podobný tomu môjmu a medzi štrukturálnymi geológmi bola jej práca veľmi uznávaná. Rozhodol som sa jej napísať, v krátkosti som jej vysvetlil môj výskum a projekt na ktorom by som s ňou rád pracoval. Na základe jej pozitívnej odpovede, dostal som financie na môj 6 mesačný pobyt v USA. Kedže som už bol v USA, a najväčší geologický kongres je každoročne v San Franciscu, rozhodol som sa prezentovať svoju prácu aj tam. V posledných chvíľach 5 dňového kongresu som sa zoznámil s vedcami z Univerzity v Berne. Bol som nadšený s akými nástrojmi pracujú v ich laboratóriu. Behom minúty som im povedal niečo o mojom výskume a ako by som rád použil ich laboratórium pre účely môjho výskumu. Vymenili sme si emaily, no a pred týždňom som sa vrátil z Bernu, kde som strávil mesiac. Aj keď je to cestovanie dosť náročné, kedže už mám malú rodinku a stále ideme všade spolu, viem, že je to viac než potrebné ak chcem mať raz v budúcnosti prácu o ktorej snívam.”

Ako si sa dozvedel o Unifore? Páči sa ti myšlienka Unifora? Ak by ti to čas a povinnosti dovolili, zúčastnil by si sa na druhom stretnutí Unifora , ktoré plánujeme zorganizovať?

“O Unifore som sa dozvedel cez facebook, ale už si nepamätám podrobnosti. Myšlienka Unifora je podľa mňa vynikajúca. Na začiatku môjho štúdia v zahraničí som mal svoju sestru, ktorá mi všetko vysvetlila, bez nej by som to mal oveľa ťažšie. Na Unifore sú desiatky ľudí, ktorí môžu pomôcť novým prichádzajúcim študentom a podporiť ich. Tak isto som nadšený z počtu Slovákov študujúcich v Taliansku, alebo niekde inde v zahraničí. Skromne si myslím, že vo všetkých Slovákoch študujúcich v zahraničí je veľký potenciál. A ak to čas dovolí, určite by som sa rád zúčastnil na ďalšom stretnutí Unifora.”

Čo očakávaš od Unifora? V čom by malo, podľa teba, Uniforum najviac pomáhať slovenským študentom tu v Taliansku, alebo aj v ostatných krajinách, kde sa Uniforum čoskoro zriadi?

“Ako som už spomínal vyššie, hlavnú pomoc by som videl v pomoci na začiatku štúdia v zahraničí. Možno by bolo dobré vytvoriť niečo, čo by sumarizovalo štúdium v danom štáte. Od finančnej stránky, cez schému štúdia až po zoznam najlepších Univerzít pre dané odbory. Pochopiteľne do budúcna Uniforum bude slúžiť aj ako dobrá sieť kontaktov, preto si myslím, že osobný kontakt, čiže stretnutie, sú veľmi dobrý nápad.”

Po tvojich skúsenostiach, vedel by si dať nejakú dobrú radu slovenským študentom, ktorí od septembra začínajú štúdium na niektorej vysokej škole v zahraničí?

“Pre začínajúcich študentov asi len jedno, vydržte, prvé ročníky sú ťažké všade. Potom neskôr, keď už budete rozmýšľať nad mastrom, tak aj za cenu zmeny mesta, choďte na čo najlepšie Univerzity vo vašom odbore. A hlavne, to že ste v zahraničí neznamená, že už netreba rozmýšľať znova nad iným zahraničím. Pri odovzdávaní diplomov vaši najväčší konkurenti budú práve vaši spolužiaci a táka stáž, alebo nejaký rok štúdia v zahraničí môže zavážiť vo váš prospech.”

Jakub-Fedorík

Jakubovi veľmi pekne ďakujeme za jeho čas, ktorý nám venoval a prajeme mu, aby sa mu takto i naďalej rovnako, či ešte lepšie, darilo v jeho pracovnom živote! ☺